Pieninský narodný park (PIENAP)

je rozlohou najmenším národným parkom na území Slovenska a nachádza sa v sev. časti Spiša, tzv, Zamagurí, v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa. Zasahuje pohorie Pienin a čiastočne aj Spišskú Maguru. Na území Pienin bol 17.8.1932 vyhlásený prvý Medzinárodný prírodný park v Európe a tvorili ho Pieniński Park Narodowy a Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách.

Fauna a flóra

Na malej ploche sa striedajú stanovištia najrôznejšieho druhu, od slnečných prehriatych skál a suchých vrcholov po hlboké tienisté údolia a rokliny, preto fauna i flóra je na tomto relatívne malom území mimoriadne pestrá. Nachádza sa tu rastlinstvo podhorského až horského stupňa s výskytom karpatských a západokarpatských endemitov a subendemické druhy ako arábka pieninská (Arabis pieninica), chryzantéma pieninská (Dendranthema zawadskii), horčičník pieninský (Erysimum pieninicum), púpava pieninská Taraxacum pieninicum a pod. V lesných spoločenstvách prevláda jedľa a buk s prímesou smreka. Na južných svahoch ihličnany vytlačila lipa, jaseň, javor horský a mliečny, v dolinách Dunajca sa zčasti zachovali podhorské lužné lesy. Na vápencových bralách sa vyskytuje vzácna borievka netatova (Juniperus sabina) a tis obyčajný (Taxus baccata),

Živočíšstvo je západokarpatského, podhorského až horského stupňa, nájdeme tu rysa ostrovida (Lynx lynx) či jastraba veľkého (Accipiter gentilis) reliktného cicavca piskora vrchovského (Sorex alpinus subsp. tatricus). Zo skalných druhov tu žije napr. skaliar pestrý (Monticola saxatilis), murárik červenokrídly (Tichodroma murana).
Prielom Dunajca je biotopom bociana čierneho (Ciconia nigra), orla krikľavého (Aquila pomarina), výra skalného (Bubo bubo), ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus), orešnice perlavej (Nucifraga caryocatactes) a ďaľších druhov vtákov. Vodný tok osídľuje vydra riečna (Lutra lutra), lipeň obyčajný (Thymallus thymallus), pstruh potočný (Salmo trutta m. fario), mrena stredomorská východná (Barbus meridionalis petenyi) a tiež rak riečny (Astacus astacus)